Ostatní mrzli a bili sa o jednotky a náš mladý si hovel s päťkami v somárskej lavici, ktorá stála na najteplejšom mieste v triede. V duchu sa chechtal, akí sú ostatní hlúpi. S omrzlinami bojujú o jednotky, kým on v pokoji prežije celé vyučovanie v teplúčku, čo mu sálalo za chrbtom. Už vtedy vedel, že je iný: Že sa na rozdiel od druhých nebojí rozmýšľať sám a za seba, inak a nemasovo.
Popravde, nebolo mu páru. Sú ľudia, ktorých ťažko dobehnúť. Vždy duchaplní, racionálni, schopní odhaľovať slabiny ostatných. Slovnú prestrelku si s ním každý radšej dobre rozmyslel. Jeho príbehy, podnety a názory sa však nedali ignorovať. Aj králi sa triasli.
Predčil svoju dobu, lámal predsudky a miloval brnkať na zakonzervované strunky konzervatívnej spoločnosti. Sex bol vďačnou témou. Pripadalo mu absurdné katolícke zbožňovanie panenstva, sex si nikdy nespájal s hriechom. Ak sa v spoločnosti hovorilo o ženskej cnosti, ktorá sa spájala práve s piedestálom panenstva, vždy sa čudoval. Najbezvýznamnejšia to cnosť a takto preceňovaná. Preto rád rozprával príbeh o tahitských kráskach, ktorý počul od námorníkov:
"Tahitské dievčatá sa nehanbia za jediné telo, ktoré im daroval stvoriteľ, a metonymicky povedané, privítali britských námorníkov s otvoreným náručím. Tí, nakazení obchodníckym myslením, chceli za takú láskavosť platiť, a keďže pre ostrovanov malo najvyššiu hodnotu železo, každá láskavosť sa rovnala jednému klincu. Ak by kapitán včas neodplával z prístavu, pre pôvab ostrovaniek a pôžitkárstvo posádky by sa bolo plavidlo rozpadlo, lebo posádka začala vyberať klince už zo samotnej lodnej konštrukcie."
Dámy po tomto príbehu ledva dýchali pohoršené príbehom, páni pohoršenie predstierali, ale náš mysliteľ nelenil, pokračoval v opise ako si ostrovania uctievajú boha. Kráľovná vyberie najkrajšiu dievčinu, ktorú nahú, ozdobenú kvetmi privedú k oltáru. Privedú najkrajšieho chlapca, rovnako nahého a ozdobeného kvetmi. A tí dvaja, za zvukov hudby, vzdávajú hold láske - akoby pred zrakom božím.
„Zbožnejší spôsob uctievania boha ako ten, ktorý si stvoriteľ sám ustanovil, keď chcel, aby sa tvorstvo ďalej rozmnožovalo, si ťažko predstaviť," usmial sa náš mysliteľ.
Prítomné dámy vykríkli: „Fúj, to sú orgie!"
„Áno? A aký je v tom rozdiel? Hlavné je, že účastníci cítia božiu prítomnosť," odpovedal.
„Vy si naozaj myslíte, že boh by sa znížil k prítomnosti na takom diabolskom obrade?" zhíkla jedna z dám.
„Naozaj," odvetil mysliteľ."Istotne by mu dal prednosť pred kostolom. Deje sa v kostole čosi také, čo by vyžadovalo božiu prítomnosť? Nie. Zato pri orgiách je vždy možnosť počatia. Vtedy je božia prítomnosť nevyhnutná, aby počatá ľudská bytosť dostala dušu."
Dámy a páni nevedeli čo povedať. Vedeli len, že nesúhlasia, ale nevedeli prečo. A prečo? Lebo ich naučila spoločnosť myslieť istým spôsobom a neunúvali sa nad vecami uvažovať.
Toto sa odohralo pred takmer 300 rokmi, ale mnoho ľudí by aj dnes reagovalo rovnako ako spomínané francúzske dámy a páni 18. storočia. Len málokto by však aj dnes udržal krok s oným mysliteľom. Zomrel v roku 1778, ale keby sa tu dnes objavil, myslím, že prirýchlo by pochopil základné súvislosti a vymoženosti našich čias. A som presvedčená, že na internete by sa naučil surfovať do dvoch hodín, hoci v jeho časoch nebolo o internete ani chýru ani slychu. To sú tí velikáni čias, ľudia, čo chápu veci komplexnejšie a nie iba zo svojho pieskoviska. Ľudia, čo milujú myslieť.
Dovoľte, aby som v závere predstavila opisovaného filozofa, autora historky o Newtonovom jablku a môjho obľúbenca : Francoisa - Maria Aroueta, známeho ako VOLTAIRE.
